Diskusia - Galéria

Clanok z 2003 roka ktory ukazujem v spojeni z temou zhmotnenych vecy cez duchy. Je v Polstine preto som urobil preklad, a aj ked tento moj preklad nie je dokonaly dufam ze ho zrozumite: "Darcek od ducha hor": "Som skúsený taternik. Po mnoho rokov chodim do hôr sám. Ale čo sa mi stalo 25. septembra pred dvoma rokmi (2001) vytocilo mna z rovnováhy. Do dnešného dňa nemôžem toho pochopiť. O tomto case na horách je uz menej turistov, co sa mi celkom paci. Bolo teplo, ale vo vzduchu bolo citit blížiacu sa jeseň. Išiel som s Giewontu na severnu jeho stranu v údolie Malej Luky, pretože vedel som, že je tam urobeny stôl pre turistov z masívneho kmeňa stromu, s dvoma lavicami po stranách. Už ked som isel k nemu, videl som, že sedeli pri ním dvaja muži, oblečený v ovče kozihy. Bol som trochu prekvapený, však, bolo dvadsať stupňov. No ale pomyslel som si, "vsak horale niekedy tak obleceni chodia". Prišiel som k nim, zamumlal som, "pochváleny", hodil som batoh na lavičku, a zaobral som sa vytahnutim termosky a jedla. Ked som analýzoval potom, čo som zažil, zistil som, že som nepočul ich rozhovor, a na nič si nemôžem spomenúť ich tváre, aj napriek tomu ze jeden z nich sedel predo mnou, na druhej strane. Bol som trochu unavený a hladný, tak začal som jesť. V jednej chvíli som vytiahol krabičku cigariet a ponúkol je horalom. Nie venovali na tento moj čin akukoľvek pozornost. Az teraz som sa blizse na nich pozriel- mali bezfarebné, neosobné tváre. V tomto okamihu som si uvedomil, že jeden nosí kapucňu, taku aku kedysi nosili mníchovia a ďalši mal na hlave hnedý klobúk s periem ako bažantove. Ked som skryl cigarety vo vrecku tašky, a obrátil som sa na chvíľu - tak keď som sa pozrel späť na ne ... oni boli preč! Zmizli ako sfouknuti, len v blízkosti stola ležal na zemi klobúk s perím. Najbližšie kríky sú 20 metrov od stola, takže nemoholi odist tak rýchlo preč. "Možno som mal halucinácie? Ale odkial ten klobúk?" Vzal som ho do klobúčnika v Zakopanem, o ktorom som vedel že niekedy robi vlastné horalske klobuky podľa starých vzorov. Dlho ho pozoroval, šnupal látku (čo ma prekvapilo), a nakoniec povedal, že je to veľmi stara práce, s "folusovaneho" materialu z ovčej vlny a barveneho dubovou kôrou. "Keby nie vyzeral ako úplne nový, povedal by som, že to má prinajmenšom dvesto rokov, a možno ešte oveľa viac. Kde ste ho vzali?" - Spýtal sa. Keď sa dozvedel, za akých okolností dostal som sa do jeho vlastníctva, dlouho pozeral na mna, a nakoniec zavrtel hlavou v úžase: "Asi sa tesite osobitnou a zlvastnou milosťou miestnych duchov hôr..." Potom uz nechcel nic viac povedať"