Diskusia - Fórum

KOLOTOČ A PRíŠERY

KOLOTOČ

Takže bolo to takto: Mal som asi 12 rokov vtedy. Ako deti sme chodievali hrávať schovávačky okolo desiatej hodiny večer na miestne ihrisko, preto že to bola väčšia sranda a bolo tak ťažšie niekoho nájsť. V ten večer mi bolo treba počas hry močiť. Šiel som teda za tribúnu a rozopol som si nohavice. Ako som dvíhal pohľad od gombíka na nohaviciach, predo mnou asi 1,5 metra som zazrel tvora, ktorý bol asi 90 cm vysoký a pripomínal akoby žabu ropuchu. V momente som od strachu prestal aj močiť. Opíšem to stvorenie, teda aspoň to čo si s neho pamätám.

Nohy sa mi zdali akoby prirastené k zemi, niečo ako korene stromu, mali taký tvar že na spodku boli hrubšie ako na vrchu. Malo to tučné brucho. Horné končatiny boli tenučké, ale ich ukončenie si dobre nepamätám. Neviem či to malo prsty alebo nie. Najviac ma však zaujala hlava, s tej som sa vydesil najviac a nikdy nezabudnem na to ako vyzerala. Malo to pomerne veľké ústa, namiesto nosa len malé dierky. Oči boli čierne, vážne čudné. Jedno bolo maličké, asi tak jeden centimeter, no a to druhé bolo omnoho väčšie, aspoň 6 centimetrov. Určite mali kruhový tvar. Ďalej to malo akoby hrb, naklonený myslím na pravú stranu. Hrozne hnusný bol vrch hlavy, vyzeral akoby to bol len veľký mozog obalený čisto kožou. Bolo totiž vidieť tie kadejaké „oblúčiky“ na mozgu. To je o opise asi všetko čo si spomínam.

V tej chvíli ako som túto bytosť zbadal, som ostal paralyzovaný strachom alebo čo to bolo. Nechcel som ale pozerali sme si navzájom do očí, myslím že asi nejakých 10 sekúnd. Potom som nadobudol sily a mohol som sa konečne pohnúť. Zakričal som len… Niečo tu je… a prudko som sa rozbehol preč. Kamaráti ma počuli a začali v strachu tiež utekať preč. Keď sme na konci ihriska zastali, tak kamaráti nevideli to stvorenie ale počuli ako to rýchlo uteká niekde veľmi blízko. Behalo to vážne rýchlo. Nebolo však nič vidieť, len ako sa dvíhalo lístie. Nikto s tých, čo to v ten večer videli, o tom nechce rozprávať. Asi majú strach. Ale mám sa s kým o tom baviť. Dvaja chalani z našej dediny to videli o niečo neskôr ako ja. Vraveli mi, že zazreli niečo pri striedačke hostí a išli sa pozrieť čo to je. Keď boli asi v polke ihriska, tak to zmizlo a keď sa vracali domov, niečo popri nich vraj prebehlo veľkou rýchlosťou. Stihli si všimnúť že to bolo asi meter a pol vysoké. A bolo to zhrbené.

Po nejakom čase sa na našom ihrisku začal pohybovať akýsi vysoký muž v dlhom kabáte. Ja som ho nevidel, ale niektorí ľudia ho tam vídavali z času na čas, ale nikto nevedel odkiaľ alebo kto to je. V dedinke sa všetci dobre poznáme, ale on bol určite cudzí. Rád by som sa dozvedel, čo sa to tu v tomto svete deje, lebo pre mňa je to dosť traumatizujúce. Od tej doby čo som videl tú vec, mávam množstvo zlých snov a dokonca som už videl aj duchov. Videl som už aj iný typ mimozemšťana, typu Gray. Toho som videl za oknom nášho domu. Pozeral sa na mňa, ale netuším prečo. V jednu noc som sa prebudil okolo 2:00. Také náhle prebudenia mávam počas noci často krát. Pohľad mi padol na okno, ale nemohol som sa vôbec pohnúť, netuším prečo. Za oknom stála postava s tenkým telom a dlhými rukami, len tak na mňa pozerala. Na internete sa o tom píše, že sa to nazýva Gray. Chvíľku sme sa na seba len tak pozerali, tuším 10 sekúnd, viac nie. Potom som opäť nabral silu a prudko som nohami vykopol do hora. Mimozemšťan sa zľakol, schúlil sa do klbka a náhle niekam zmizol. Potom som mal strach, nemohol som zaspať. Nakoniec ma predsa len zmohla únava. Som si istý že som musel zaspať až nad ránom, no ráno som sa prebudil úplne svieži, ako po výbornom niekoľkohodinovom spánku. Inak na internete som si vyhľadával informácie o mimozemšťanoch a narazil som na zmienku o niečom, čo by mohlo byť tým, čo som videl ako dvanásťročné dieťa. Je tam písané o nejakom druhu mimozemšťanov, čo sú na pohľad veľmi odpudivý a podobajú sa plazom. Nazývajú ich reptiliáni, alebo tak nejak. Uvažoval som, či by nemohlo ísť o ten prípad. Vŕta mi však hlavou, či to náhodou naozaj neboli len nejaké výplody fantázie, aj keď viem že to nie je možné. Som si úplne istý tým čo som videl. Ale je vôbec možné, aby jeden človek videl až dva druhy mimozemšťanov? A prečo sa vlastne ukázali mne? Nechápem L Vopred ďakujem za odpísanie, dúfam že mi to pomôže nájsť pravdu, hlavne preto čo sa to so mnou deje. V tomto svete je však toľko klamstiev, že nájsť pravdu je skutočne ťažšie ako sa zdá.

Milan Banáš

Ahoj. Pozorne som si prečítal tvoj “desivý” príbeh. V prvom rade ta chcem ubezpečiť, že je celkom “normálne” ( no teda, ako sa to vezme, väčšina ľudí nemá na stret s paranormálnymi javmi také šťastie - aj keď pre teba to štastie rozhodne nebude, dúfam že vieš ako to myslím ) aby si za život videl dva typy - druhy mimozemšťanov. To prvé stvorenie sa podľa opisu najviac blíži k reptiliánom, aj keď nesedia viaceré základné črty. Možno šlo o úplne iný druh mimozemšťana, prípadne o akési mimozemské zviera či mutanta, ktorý bol mimozemského alebo dokonca pozemského pôvodu. Tie ostatné deti, si s niekým z nich ešte aj dnes v styku? Máš ešte nejakého svedka či nie? Spomínal si, že ste videli neznámeho muža v kabáte. Kľudne to mohol byť len nejaký pocestný, ktorý nemal s predchádzajúcimi udalosťami žiadnu spojitosť, aj keď je dosť možné, že áno. Prípadne ma napadla taká teória, že všetko čo si videl, bola jedna a tá bytosť. Sivý ( grey´s ) sú známy tým, že dokážu meniť podobu, prípadne manipulovať s našimi myšlienkami takým spôsobom, že len nám sa zdá že menia podobu. Písal si o svojich zážitkoch aj niekomu inému? Bol si niekedy na návšteve u psychiatra, aby sa zistilo, či nemáš náhodou nejakú psychickú vadu trebárs z detstva? Nechcem ta samozrejme uraziť, ale aj to je potrebné v takýchto prípadoch. Skúšal si niekedy regresnú hypnózu? Kedy si naposledy mal takýto hrôzyplný zážitok? Spozoroval si niekedy, že ti z ničoho nič trpne telo, zvoní ti nepríjemne v ušiach, alebo ti chýbajú niektoré hodiny zo života? Ver tomu, tvoj príbeh ma skutočne veľmi zaujal a nechcem ho len vyriešiť, ale hlavne ti pomôcť. Všetky spresňujúce informácie my veľmi pomôžu k ďalšiemu pátraniu. Vopred ti veľmi ďakujem.

Kolotoč

Ahoj, začnem tou tvojou otázkou, či som bol niekedy u psychiatra. Áno, musím tam chodiť odvtedy, čo som dostal predinfarktové stavy z nevysvetliteľných príčin. Aspoň tak my to povedali lekári, že nevedia zistiť prečo, tak ma poslali ku psychiatrovi, aby mi dal nejaké lieky on. Dal mi lieky proti strachu, vraj je možné, že to mám zo strachu. Tie zaberali ale nie úplne. Aj počas užívania tých liekov som mal akési stavy strácania vedomia a pocitu vznášania a krútenia sa v priestore. Keďže toto neboli zjavne správne lieky, tak mi po dlhšej konverzácii kde som mu aj povedal, že mám schopnosti vidieť duchov, mimozemšťanov a iné zaujímavé veci, predpísal mi lieky iné. Niečo proti abnormálnemu správaniu či niečo také. Tieto lieky mi ale tiež nepomáhajú. Normálne dni sa striedajú s tými problémovými. V noci sa stále často budievam. Ja sám som si od doktora vyžiadal psychotesty, ktoré som už absolvoval a teraz čakám na výsledok. Chcem jednoducho zistiť, čo sa to okolo mňa deje. Osobne si myslím že nie som blázon, ale bez overenia to nikomu a ani sebe nedokážem. Preto som o tie psychotesty požiadal. K tej otázke či sa stýkam s tými, čo tú príšeru keď sme deti videli. Áno, ale nie zo všetkými, len jeden, možno dvaja o tom majú chuť rozprávať. Ostatní nato zabudli. Alebo možno len chcú zabudnúť, to neviem povedať s istotou. K tomu tŕpnutiu končatín a tak. Presne také veci sa mi z času na čas dejú. Pískanie v ušiach tiež, hlavne keď niečo zbystrím v noci alebo tak keď sa venujem viacej svojej vôli a naslúchaniu.

O tom čo som videl a čo zažívam rozprávam hocikomu kto má záujem počúvať. Hlavne niektorí moji kamaráti ktorých to tiež zaujíma a radi by sa dozvedeli pravdu čo sa vlastne deje vo svete. Výpadky pamäte alebo straty času. Musím sa priznať že som dosť zábudlivý človek. Čas som stratil čo viem asi len raz. Pamätám si ako som raz išiel od kamaráta zo susednej dediny ktorá je od našej asi 2,5 km. Normálne mi trvá cesta peši z jednej do druhej dediny zhruba 15-20 minút. V ten deň som išiel tú trasu zhruba 2 hodiny a popritom som si istý tým, že som sa nikde nezastavil. Z času načas mávam nutkanie ísť na to miesto, kde som to videl, aby som s tým komunikoval a povedal nech mi to dá pokoj ak môže. Ale zároveň by som s tým rád pokecal aj o rôznych veciach, aby sa to stalo mojím priateľom.